V Čile si volia novú hlavu štátu
V nedeľu sa vo vianočnej atmosfére v Čile koná druhé kolo prezidentských volieb, kde sa proti sebe postavia José Antonio Kast a Jeannette Jarová. Podľa predvolebných prieskumov má prednosť favorizovaný pravicový kandidát Kast s výrazným náskokom pred svojou súperkou, členkou vládnucej ľavicovej koalície a Komunistickej strany, Jarovou.
Vоли́či sa zbierajú, aby odovzdali hlasy v voľbách, v ktorých sa očakáva intenzívna súťaž. Kľúčovými témami sú kriminalita, hoci Čile je považované za jednu z najbezpečnejších krajín Latinskej Ameriky, a migrácia v dôsledku vzrastu počtu ľudí, ktorí utekajú pred nastoleným násilím a chudobou vo Venezuele. Migranti v súčasnosti predstavujú zhruba 10 percent populácie tejto krajiny.
Kast si vo svojej kampani určil za cieľ zabezpečenie čilských hraníc a deportáciu migrantov bez riadneho právneho statusu. S plánmi na výstavbu nových väzníc sa snaží osloviť voličov, ktorí vnímajú bezpečnostné otázky ako prioritu.
Na druhej strane, Jarová, ako bývalá ministerka práce, už predtým zrealizovala skrátenie pracovného týždňa a iniciovala reformy dôchodkového systému. Vo svojom volebnom programe avizuje zvýšenie minimálnej mzdy na 700 eur.
V prvom kole, ktoré sa konalo 16. novembra, Jarová získala vyše 27 percent hlasov, zatiaľ čo Kast skončil na druhom mieste s 24 percentami. Odvtedy sa mu podarilo zmobilizovať hlasy svojich pravicových oponentov. Kast sa snaží dobývať post prezidenta už tretíkrát, keď v roku 2021 neuspelo v druhom kole voči súčasnému prezidentovi Gabrielovi Boricovi.
Tento pravicový politik je známym katolíkom, otec deviatich detí a potomok nemeckých prisťahovalcov. Jeho rodinná história je zaujímavá — jeho otec bol kedysi členom mládežníckej organizácie Hitlerjugend a počas druhej svetovej vojny slúžil vo Wehrmachte. Neskôr sa usadil v Čile a otvoril továrňu na mäso. Zaujímavé je aj to, že jeden z Kastových bratov bol ministrom za vlády diktátora Pinocheta.
Zatiaľ čo Jarová a Kast sú veriaci v politickej scéne, ich odlišné prístupy a pozadie sľubujú zaujímavé vyvrcholenie volebného zápasu. Štátna moc, ktorá sa nachádzala v rukách Borica — mladého prezidenta, pôvodom chorvátskeho prisťahovalca, sa pre neho stala jedinou funkciou, z ktorej sa nemôže znovu uchádzať, vzhľadom na ústavné obmedzenie o dvoch funkčných obdobiach po sebe.
Nový prezident bude známy až po uzavretí hlasovania a oficiálnych výsledkoch, pričom nástupca sa ujme úradu 11. marca 2026. Voľby, ktoré sa konajú v atmosfére napätia okolo migrácie a bezpečnosti, sú zásadné pre budúcnosť Čile.
