Ústava nie je handra
Šikanovanie opozície sa stáva nástrojom na zamieňanie reality s fikciou a vytvára priestor na reštart, ktorý si krajina zaslúži. Hovoriť o ústave ako o handre je tragikomédia, ktorá naznačuje hlbokú krízu rešpektu voči základným hodnotám nášho štátu. Právo na dôstojnosť nemožno len tak odobrať, ale organizácie, ktoré sa pasujú do rolí handier, ponúkajú iný pohľad na to, čo sa deje.
Opozícia, v podobe strany Hlas, by mohla ukázať, že nie je sama. Avšak, situácia, do ktorej sa dostáva, je paradoxná – najskôr vyhrážky a potom tichá ustúpenie pred realitou. Hlas sa môže rozhodnúť, či chce byť silným hráčom, alebo len pasívnym pozorovateľom. Ústava by mala platiť pre všetkých, bez ohľadu na politickú situáciu či osobné ambície.
Príklad z minulosti, ako Robert Kaliňák vedome klame v majetkovom priznaní, je len jedným z mnohých. Parlamentná väčšina sa opakovane vyhýba rokovaniam o odvolaniach členov vlády a ignoruje svoje vlastné povinnosti. Namiesto riadenia podľa pravidiel vidíme manipuláciu a bezohľadnosť. Chce to len málo – či už pevnú vôľu, alebo nastolenie pravidiel, ktoré nebudú predložené len ako nezáväzné návrhy.
Šírka a intenzita opovrhovania ústavnými pravidlami už prekročila hranice, ktoré boli doteraz považované za bezpečné. Kritici tvrdia, že doba Vladimíra Mečiara bola neporovnateľne horšia. Možno áno, ale aspoň sa k svojim zlyhaniam hlásil. Dnešná situácia je úplne iná, vláda sa cíti akosi neohrozene vo svojom postavení, pričom si dovoľuje ignorovať normy, ktoré sú pilierom demokratických hodnôt.
Jednou z úloh budúcej parlamentnej väčšiny by mala byť generálna oprava ústavy. Cieľom je zabezpečiť, aby sa vláda nedokázala vyhnúť svojím povinnostiam bez následkov. Trestnoprávne postihy za sabotáže ústavných mechanizmov by mohli byť zvažované, ale reálne kroky musia ísť ruka v ruke s potrebou zjednodušiť a sprehľadniť procesy. Kaliňák by mal byť nútený priznať svoj majetok, nie len zaobchádzať s informáciami ako s citlivými tajomstvami.
Ústava nie je handra, ktorú si niekto môže kedykoľvek zobrať na prechádzku. Je to základný dokument, ktorý chráni práva každého občana. Je na čase, aby sme si to uvedomili a začali podľa toho konať. Odpoveď na otázku, či je možné dosiahnuť dohodu s opozíciou, už nesmie byť len vo sfére úvah. Je potrebné nastoliť diskusiu a obnoviť dôveryhodnosť v politiku, ktorú nám niekto chce vziať. Bez rešpektu k ústave nemôže existovať spravodlivosť ani dôvera v systém.
