Fiačan poslancom: Jeden názor môže zmeniť postoj Ústavného súdu
Predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan pristúpil k netradičnému kroku a pricestoval do parlamentu, aby upozornil poslancov na ich zodpovednosť zaplniť prázdne miesto na súde, ktoré sa neobsadilo už viac ako dva roky. V jeho vystúpení zaznela kľúčová veta: „Aj jeden názor môže zmeniť názor celého pléna ústavného súdu a upevniť názor väčšinový.“ Týmto spôsobom sa snažil naznačiť, akú silu má jediný správny pohľad v právnickej argumentácii.
Fiačanovi sa podarilo vystúpiť pred poslancami až na druhý pokus, pričom filmová dráma „Dvanásť rozhnevaných mužov“ poslúžila ako metafora jeho argumentu. Upozornil na to, že nie len jednomyseľná rozhodovacia činnosť môže viesť k spravodlivým výsledkom, ale aj rozličné pohľady môžu výrazne obohatiť diskusiu a prispieť k objasneniu komplexnosti rozhodnutí.
Jeho vystúpenie však malo aj iný podtón; predseda súdu naznačil, že jeho návšteva nesmie byť vnímaná ako nátlak, hoci zanechal poslancov s pocitom naliehavosti pri plnení ich ústavných povinností. V čase, keď prebiehal parlamentný proces o zákone, ktorý sa snaží zrušiť úrad na ochranu oznamovateľov, bola jeho požiadavka vyslovená na mieste, kde sa takýto postoj mohol utlieskať alebo aj ostrá kritika mohla padnúť na hlavy rôznych poslancov.
Viac ako dva roky chýbajúci sudca na Ústavnom súde spôsobil, že súd sa stal menej efektívnym, a nie je schopný dosiahnuť väčšinu potrebných hlasov na rozhodovanie v dôležitých veciach. Fiačan apeloval na politické subjekty, aby rýchlo vybavili obsadenie voľného miesta, čím by sa mohli zlepšiť procesy a urýchliť konania.
V minulosti už Fiačan vystúpil pred parlamentom, avšak súčasná situácia je rovnako alarmujúca, ak nie horšia. Ľutoval, že neboli splnené ústavné povinnosti týkajúce sa voľby sudcov, a tak parlament znova čelí zlyhaniu vo svojich najdôležitejších úlohách. Fiačan považuje súčasné prešľapy za neakceptovateľné a zdôrazňuje, že situácia sa nesmie opakovať.
Opozícia sa už dlhší čas domnieva, že koalícia si miesto na Ústavnom súde môže nechávať „na skryto“ pre niekoho svojho blízkeho. Vznikajú špekulácie, že ide o ambície viacerých právnych aktérov, pričom sa najčastejšie skloňuje meno Maroša Žilinku, generálneho prokurátora, ktorého úloha v súčasnom politickom kontexte môže byť kľúčová.
Rovnako sa zdá, že existujú aj nevyjasnené politické hry, ktoré by mohli zasahovať do výberu sudcov. Fiačan stál pred politikmi s jasnou požiadavkou: zastaviť akékoľvek toky v rozhodovaní o obsadení sudcovských miest a zabezpečiť takú organizáciu, ktorá bude podporovať spravodlivosť a právny poriadok v krajine.
