Aktivisti varujú pred hrozbou pre Tatranské doliny
Ochrana prírodného bohatstva Slovenska je opäť na tenkom ľade. A to vďaka novej zonácii Tatranského národného parku (TANAP), ktorá podľa aktivistov namiesto zlepšenia ochrany predpokladá ťažbu dreva v dvoch vzácnych dolinách – Bielovodskej a Javorovej. Tieto doliny, unikátne svojou históriou a prírodnými krásami, sú dôležité nielen z pohľadu ekológie, ale aj pre zabezpečenie pitnej vody pre región Ždiar.
Iniciatíva „My sme les” vyjadruje obavy z nedostatočnej ochrany týchto lokalít, pričom poukazuje na to, že územie formovali najväčšie a najhrubšie tatranské ľadovce v období ľadovej doby. Aktuálne, keď je prírodné bohatstvo v ohrození, znie alarm o možnej ťažbe dreva a stavebných aktivitách v inak chránených oblastiach.
Nová zonácia a jej dopady
Zonácia TANAP-u má za cieľ rozdeliť národný park do zón s rôznymi stupňami ochrany. Najvyššia ochrana by mala pokrývať vzácne lokality, no súčasné návrhy môžu viesť k zařazeniu dolín do nižších, menej chránených zón. To by otvorilo dvere k výrubu stromov a budovaniu ciest, čím by sa narušil biotop a životné prostredie.
Ochrancovia prírody poukazujú na enormný tlak zo strany návštevníkov, predovšetkým z Poľska, ktorý už teraz vyvíja neustály tlak na tieto oblasti. Znížením stupňa ochrany sa podľa nich môžu doliny vyprázdniť a unikátne prírodné procesy sa zachovajú už len vo veľmi zúfalej forme.
Postoje a reakcie správy TANAP-u
V reakcii na kritiku aktivistov si správa TANAP-u uvedomuje dôležitosť konzultácie so všetkými zainteresovanými stranami a sľubuje pokračovanie procesu prerokovania zonácie. Cieľom je mať národný park, ktorý kombinuje ochranu prírody s udržateľným rozvojom a čerpaním eurofondov na podporu lokálnych projektov.
Jarka Hlaváčová z komunikačného oddelenia správy podotýka, že najvyššou prioritou zostáva ochrániť najcennejšie lokality a zabezpečiť priaznivý stav biotopov v súlade s ekologickými štandardmi. Napriek tomu, obavy aktivistov o zníženie výmer najprísnejších ochranných stupňov ostáva na stole. Ušetrených takmer 300 hektárov v rezerváciách sa môže zdať málo, no pre ekosystém Tatier to môže mať fatálne následky.
Dôsledky pre miestnych a prírodu
Občianske druženie Prales a aktivisti z „My sme les” zdôrazňujú, že Bielovodská dolina, najdlhšia ľadovcová dolina Tatier, už roky prosperuje pod poľským národným parkom, kde je aplikovaný bezzásahový režim. Ak chceme ochrániť prírodu a obyvateľov regiónu Ždiar, je potrebné zachovať tieto vzácne lokality pred akoukoľvek ďalšou ťažbou a narušením integrity územia, ktoré už teraz čelí problémom nedostatku vody z potoka Javorinka.
Otázka, ktorú si musíme položiť, je: Dokážeme ochrániť naše prírodné bohatstvo pred chamtivosťou a krátkozrannými ťažbami? Odpoveď by mala znieť jednoznačne – áno, ale až keď si to naši predstavitelia skutočne uvedomia.
