Vodárenské problémy Slovenska a pasívna vláda
Voda, tá najzákladnejšia životná potreba, by mala téct z kohútika bez akýchkoľvek obáv o jej dostupnosť. Avšak na Slovensku tečie z väčšiny potrubí, ktoré sú staršie než väčšina súčasných poslancov. Alarmujúce je, že takmer tretina tejto vody sa ztratí na ceste, čo sa ročne negatívne prejavuje v rozpočte viac než 117 miliónmi eur. Tento fakt je absolútne nepodložený a jasne poukazuje na problém prehnilého vodárenského systému.
Rúry sú deravé a investície do ich rekonštrukcie sú žalostné. Vláda sa snaží tváriť, že situácia nie je čierna, no realita hovorí inak. Množstvo ministerstiev si prehadzuje zodpovednosti, zatiaľ čo verejné kontroly a regulácia nedokážu súčasné problémy adresovať spôsobom, ktorý by bol efektívny.
Výsledkom týchto zlyhaní je, že na reklamné akcie a sponzoringy športových podujatí peniaze sú, no na opravy zastaraných vodovodných sietí nie. Vláda by sa mala zamyslieť, kde sú jej priority, ak nesmerujú k základným potrebám občanov.
Alarmujúce správy zo strany kontrolórov
Už v roku 2019 upozornil Najvyšší kontrolný úrad na zastaranosť vodovodných a kanalizačných systémov. V správe z roku 2024 sa potvrdilo, že straty vody predstavujú 25 až 33 percent, pričom opotrebovanie sietí je na alarmujúcej úrovni 42 až 54 percent. Celkový investičný dlh na vodárenskú infraštruktúru presahuje desať miliárd eur. Zatiaľ čo vodární sa v minulosti ušlo množstvo peňazí na reklamu, prioritou by predsa mali byť existujúce havárie, ktoré spôsobujú obyvateľom problémy.
Napriek alarmujúcim číslam sa vodárenské spoločnosti rozhodli investovať 4,4 milióna eur do reklamy. Ak je situácia so zásobovaním vodou taká zlá, pre koho vlastne investujú? Domácnosti nemajú na výber dodávateľa a sú odkázané na to, či voda z kohútika je zdraviu vyhovujúca.
Príliš neskoro? Vláda reaguje pod tlakom
Opozícia sa odvážila prísť s návrhom zákona, ktorý mal priniesť poriadok do súčasného chaotického systému. Minister životného prostredia Tomáš Taraba sa snažil o zlepšenie situácie, avšak čelil lobistickému tlaku. Poslanec Peter Kalivoda predložil návrh, ktorý by mohol legálne umožniť vodárňam investovať prostriedky do „doplnkových činností“, pričom definícia týchto činností bolá jasne nepresná.
Ľahko sa dá predstaviť, ako by sa takéto gigantické spoločnosti vyžmýkali z každého zákona. Ak by sa podarilo obmedziť prostriedky na skutočné investície do vodovodného systému, t teraz hrozí, že peniaze opäť skončia pri sponzoringoch a golfových akciách.
Opozícia predkladá vlastné návrhy
Naše pozmeňujúce návrhy, ktoré sa zameriavajú na presné definície obnovy a údržby vodárenstva, sú prejavom snahy o zabezpečenie kvalitného dodávania vody. Navrhujeme aj precenenie majetku na reálnu hodnotu s cieľom donútiť vodárne investovať skutočne. Musíme si uvedomiť, že pokiaľ peniaze pôjdu na reklamu, nie na opravy, reálny stav sa nezlepší.
Transparentnosť je ďalším dôležitým bodom, ktorý je potrebné zaviesť. Preč sú časy, keď sa dalo skrývať pod výhovorkami a nepriehľadnými rozhodnutiami. Naše odporúčania prichádzajú priamo z výsledkov kontrol a musia byť prijaté, ak má Slovensko procesne a reálne zlepšiť kvalitu vodárenskej infraštruktúry.
Súčasná situácia, v ktorej vláda závisí na iniciatíve opozície, ukazuje na ich slabosť. Musíme dbať na to, aby sa naliehavé odporúčania nezostaly len návrhmi na papieri a aby sa skutočne premenili na aktívne kroky za ochranu najzákladnejších práv občanov – na právo na čistú a bezpečnú vodu.
Zdroj: www.sme.sk/komentare/c/firemny-golf-namiesto-opravy-potrubi
