Belgická vláda čelí rozpočtovým krízam a energickej chudobe
Belgická federálna vláda sa ocitla v zložitých koaličných rokovaniach, kde sa nedarí dosiahnuť konsenzus ohľadom rozpočtu na rok 2026. Tento plán, ktorý má zvýšiť daňovú záťaž obyvateľstva, sa stal predmetom kontroverzií a odmietania zo strany liberálnych a socialistických strán. Premiér Bart De Wever sa snaží ozdraviť verejné financie, no jeho návrh na zvýšenie sadzby DPH z 21 % na 22 % naráža na silný odpor, najmä od reformného hnutia.
Podľa čerstvých správ ministerstva hospodárstva bolo vlani takmer 20 % belgických domácností vystavených riziku chudoby, čo je alarmujúce číslo. Takmer každá piata domácnosť nemala dostatočný prístup k základným energetickým službám, ako je teplá voda alebo kúrenie. Ministerstvo uvádza, že v roku 2024 bolo 19,7 % domácností v Belgicku ohrozených energetickou chudobou, čo sa týka obmedzeného prístupu k energetickým službám.
De Wever sa snaží predísť tomu, aby sa rok 2026 začal s provizórnym rozpočtom, avšak rastúce výdavky a dlh presahujúci 105 % HDP znamenajú pre krajinu vážne problémy. Európska komisia vyzýva na úspory vo výške 10 miliárd eur, čo posilňuje potrebu efektívneho hospodárenia s financiami. Ministerstvo hospodárstva vyhodnocuje energetickú chudobu prostredníctvom troch hlavných ukazovateľov, pričom vyše 14 % domácností vynakladá nadmerný podiel svojich príjmov na platby za energie.
Podľa správy ministerstva by malo byť prioritou riešenie situácie zraniteľných domácností, najmä nezamestnaných a rodín s jedným rodičom, ktorí sú najviac ohrození. Hlavným problémom však ostáva fakt, že s rastúcim rozpočtovým deficitom a tlakom na daňovú politiku sa situácia len ťažko zlepší, pokiaľ nedôjde k efektívnym reformám.
Bez vážnych krokov zo strany vlády sa predpokladá, že množstvo domácností bude pokračovať v boji o základné energie, čím sa Belgicko ocitne pred väčšou sociálnou a hospodárskou krízou. Týmto spôsobom sa krajina dostáva do neudržateľnej situácie, ktorá si žiada okamžité opatrenia, skôr než bude neskoro.
