Koniec humoru v rozhlase: Zhatnuté zábavné relácie a cenzúra?
Vo vzduchu visí otázka, prečo sa na Slovensku končia populárne zábavné relácie, ktoré sa stali legendárnymi? Tomáš Hudák a Samo Trnka, známe postavy rozhlasového humoru, sa ocitli na prahu konca, keď sa vedenie Slovenského rozhlasu rozhodlo nepredĺžiť ich zmluvu. Situácia, ktorá naznačuje skryté politické hry, sa zdá byť len zúfalým pokusom o elimináciu kritického pohľadu na súčasnú vládu.
V reláciách, ako je „Skúška sirén”, sa nielenže proponoval humor, ale aj rešpekt k aktuálnym politickým otázkam. Komici zrazu čelili nepríjemnej realite, že humor, ktorý odráža spoločenský diskurz, sa stal nevhodným v nových pomeroch. Podľa Hudáka bolo dokonca mudroslovím povedané, že politická satira je pre vedenie nepríjemná. Tieto umelci sa tešili vysokej popularite, a predsa, bez varovania, sa ich úspešné formáty ocitli na zozname tých, ktoré sa nemôžu ďalej vysielať.
Politický humor v útlme: Kde sa stratila kritika?
Abeceda klaunov, relatívne nová zábavná relácia, sa nikdy nedočkala zaslúženej pozornosti, akú mala. Po dvanástich reláciách, s vynikajúcimi kritikami, takisto konečne skončila bez akéhokoľvek seriózneho dôvodu, a to aj napriek vopred schválenému rozpočtu na pokračovanie. Z pohľadu humoristov to pôsobí smiešne, až trápne. Namiesto slobody slova, rozhlas ponúka jednostranný pohľad na svet.
Generálna riaditeľka STVR sa vyjadruje, že zmeny sú súčasťou strategických plánov na optimalizáciu. Tieto slová však znejú prázdne, keď sa pod nimi skrýva cenzúra a nedostatok odvahy reflektovať na politiku. Ako je možné, že tradičný formát politického humoru, ktorý smrteľne kritizuje korupciu a nespravodlivosť, sa ocital na okraji spoločnosti?
Svet bez politického humoru: Je to koniec?
Už teraz existuje presvedčenie, že nový trend – nekonfliktná zábava, ktorý by mohol šíriť mediálnu masáž bez ostne kritiky, zasahuje do našich životov. Akási „ľudová zábava” prichádza, čo oznacuje krok späť pred úroveň suchopárneho a obohratého humora, ktorý sa vyhýba aby kritizoval dominantné naratívy.
To, čo predtým bola zábava, sa stáva bezfarebnou a insitnou veľkoprodukciou, ktorá sa alebo hanbí o reflexiu súčasnosti, alebo je priamo šiřená, aby sa vzbudila akási nečinnosť verejnosti. Ak sa tieto trendy udržia, môže verejnosť skončiť v atmosfére restrikcie, ktorá zdusí aj náznak kritického myslenia.
Zdroj: domov.sme.sk/c/23539172/tomas-hudak-samo-trnka-slovensky-rozhlas-stvr-flasikova.html
