Odvrátená tvár privilegovaných
Žiť v luxuse je pre rodiny mocných akýmsi nevyhnutným neporiadkom. Sandro Castro, vnuk Fidela Castra, cez svoje sociálne siete predvádza, na aké výdobytky revolučná história jeho rodiny vytvorila ako aj to, ako potomkovia mocenských elit nemajú problém s obrovskými kontrastami. Kým ľudia na Kube čelí hlbokým hospodárskym problémom, on sa hrdí fotkami v luxusných automobiloch.
Kuba v kríze, rodina v prepychu
Od čias, keď jeho dedko ešte riadil Kubu s rukojeťou samopalu, uplynulo veľa rokov. Avšak právom udržuje súčasná generácia revolučných vodcov privilegované postavenie voči zvyšku obyvateľstva. Kým bežní Kuboania trpia nedostatkom potravín a liekov, Castro žije v nappúvaní luxusom a slávou, za ktorými stoja desiatky rokov potláčania. Tak sa aj Sandro nebojí verejne demonštrovať blahobyt neospravedlniteľne nadobudnutý na úkor trpiacich.
Dedičstvo na zničenie
Tragédia Kuby je vynikajúco označovaná cez osudy jej obyvateľov. Hoci Fidel pripravil na svojich potomkov nielen to, čo svet pokladá za moc, ale aj to najhoršie, čo môže spoločnosť postihnúť, jeho potomkovia sa mu odvdacujú len ďalším rozširovaním márnosti. Kým sa životné podmienky dramaticky prehlbujú, vnuk sa realizuje v pravej trójsitosti afektovaných, popritom beztiež ukazujúc prstom na ostatných.
Odpor bez hlasu
Na Kube je každý nesúhlas s režimom potláčaný a samotní obyvatelia sú viazaní strachom z represie. Napriek tomu, ak sa na pozadí rozoberajú práva a postavenia, je až ironické, že práve vnuk exdiktátora dokáže unikať znelým hlasom spoločenského zúfalstva. Niekomu musí byť jasné, že táto rodina v sebe ukrýva nihilizmus vo vysokej forme. Ak by chcel komunistický ideál prežiť, nemůže si dovoliť žiť v takej rozkoši, zatiaľ čo druhí sú nútení prežiť deň bez jedla.
Matéria a morálka
Hospodárska kríza stlačila životy Kubáncov na dno, pričom Castroovci bez akýchkoľvek zábran ukazujú svoj prepych. Je zjavné, že ide o rodinu, ktorej platí pravidlo: Mať a neváhať. Medzi chudobou, úpadkom a diktatúrou prekvitali po desaťročia mocní. A hoci sa revolucionári snažili prezentovať sa ako „vodcovia ľudu“, dnešná realita nesie úplne iné znaky – znaky ľahostajnosti, neuspokojivosti a nezodpovednosti.

