Klamstvá politiky a obavy o moc
V slovenskej politickej scéne sa opäť objavuje znepokojujúci trend – zmeny volebných pravidiel. Čo stojí za touto potrebou? Predovšetkým strach z možnej straty moci, ako naznačuje Gábor Grendel. Vyduté myslenie koalície, ktorá sa neusiluje o spravodlivosť a transparentnosť, sa snaží obmedziť politickú súťaž.
Odvádzanie pozornosti od neplnených sľubov
Grendel otvorene vyjadruje názory na legislatívu, ktorá má za cieľ znížiť šance opozičných strán. Tieto snahy sú združené s manipuláciou, ktorá má odviesť pozornosť od nedodržiavaných predvolebných sľubov. Aké je teda skutočné pozadie týchto politických manévrov?
Dôsledky na demokratické právo
V prípade návrhu na zvýšenie volebného kvóra z piatich na sedem percent sa Grendel domnieva, že takýto krok by sa určite nestretol s priaznivým rozhodnutím Ústavného súdu. Tak prečo je táto politika taká neúprosne predvídateľná? Veď snaženie sa o vysokú účasť politických subjektov na volieb nemôže byť zlým signálom.
Politické ohnisko strachu
Roman Michelko zo SNS, ktorý potvrdzuje existenciu zhody na zvýšení volebnej kaucie, sa snaží udržať stabilitu koalície. Tento krok, ostro odlišný od ideologického boja proti korupcii a zlým praktikám, jednostranne zabezpečuje hráčom na politickej scéne maximálny profit. Koalícia akoby zabúdala na to, čo by mala presadzovať ako demografický základ pre fungujúcu demokraciu.
Algoritmy a kontrola mediálneho diskurzu
Michelko sa taktiež stavia k otázkam zriadenia Národného mediálneho úradu. V tejto problematike prichádza na scénu aj spoločnosť Meta, ktorá sa čoraz viac ukazuje ako mocný hráč ovplyvňujúci politický diskurz. Algoritmy, ktorými sú navádzané príspevky, tzv. „wokeizmus”, potláčajú neanglické názory a dvojnásobne posilňujú politickú korektnosť. Koľko slobody máme ešte v rámci verejnej debaty?
Falošné profily a absence zodpovednosti
Grendel zdôrazňuje potrebu zaoberať sa falošnými profilmi na sociálnych sieťach, ktoré šíria dezinformácie a klamstvá. Pritom armáda úradov a zákonov, ktoré by mali prispieť k ochrane integrity, je nedostačujúca a len zasypáva verejnosť obavami. Politická bitka s falošnými účtami sa zdá byť vzdušným zámkom, málo sa diskutuje o podstatných opatreniach, ktoré by mohli znížiť ich počet.
Odpustenie a podvod okolo transparentnosti
V tejto praxi je pre politikov snáď najvýhodnejšie nevyhodnocovať situáciu, a tak sa vrhať do rúk falošných sľubov a opakovania schém. Občania v takomto prípade vychádzajú ako porazení, pretože lídri, pred ktorými by sa mali mať na pozore, predvádzajú nervóznu hru o moc. Môžeme dúfať, že pre budúcnosť občanov a demokraciu bude svitať na lepšie časy, alebo sa budeme len nečinne prizerať tomu, ako klesajú pod úroveň slušnosti a spravodlivosti?
